O strate identity a etickom rozmere bytia. Z diela Jozefa Topola vyberáme päť hier, vystihujúcich konštantné témy jeho tvorby: zobrazenie rozpadu sveta, v ktorom bol človek pevne zviazaný s prírodou, a zachytenie zložitosti medziľudskej komunikácie. V lyrickom dráme z kolektivizovaného vidieka Koniec fašiangov (1963) Topoľ naplno rozvinul svoj básnický talent, keď prelínal každodennú realitu so symbolikou karnevalového prevrátenia hodnôt; v existenciálnej hre Mačka na koľajniciach (1965) experimentoval s možnosťami dramatického dialógu; v citovo horkej jednoaktovke Hodina lásky (1968), balansujúca na pomedzí skutočnosti a sna, poukázal na neschopnosť človeka žiť prítomnosťou; v podobenstve o kríze ľudskej identity Zbohom Sokrate (1976) zachytil bezvýchodiskový stav spoločnosti v čase normalizácie a do bilancujúcej tragikomédie Hlasy vtákov (1989) premietol nielen vlastný, ale v zásade aj generačný smútok nad uplývajúcim životom. Lenka Jungmannová v sprievodnej štúdii predstavuje celú Topolove dramatickú tvorbu, ktorú zasadzuje do širších kultúrnych súvislostí. Súčasťou tejto reflexie sú aj kritické ohlasy vzniknuté pri príležitostiach inscenácií hier. Vo zväzku sú ďalej dokumentované údaje o knižných vydaniach a prekladoch drám io ich scénických naštudovaniach.