Monografia ukazuje ponovembrovú „novú vlnu“ pôvodnej českej dramatiky ako jedinečný fenomén: skúma ju na pozadí celoeurópskeho hnutia (New European Drama), všíma si jej zdroje (britské, nemecké a i. dramatiky) a umelecké vplyvy (literatúra, film, televízia), sleduje jej prezentáciu v médiách (odborných i kultúrnych časopisoch, rozhlase, príp. v televízii a na internete), referuje o udalostiach, ktoré tvorbu či uvádzanie týchto hier sprevádzali, aj o aktivitách, ktoré slúžili na ich propagáciu (ceny, prehliadky a i.). Autorka tiež teoreticky vymedzuje skúmanú problematiku a snaží sa definovať jednotlivé tendencie, žánre či typy hier tejto dramatiky; predovšetkým sa zaoberá súčasnou groteskou – tzv. coolness drámou, politickou drámou, ženskou drámou, „dokumentárnou“ drámou atp. V prehľadovom závere prvej časti knihy potom predstavuje české dramatiky najmladších dvoch generácií. Druhá časť práce pozostáva zo šiestich esejí, ktoré interpretujú dielo najvýznamnejších autorov „novej vlny“: Lenky Lagronovej, Davida Drábka, Jiřího Pokorného, Ivy Klestilovej (Volánkovej), Petra Zelenky a Petra Kolečka. Monografia postihuje kľúčový jav súčasnej českej literatúry a divadla, a pretože výskumu predchádzal náročný zber materiálu, možno ju vnímať aj ako svojho druhu autorkino svedectvo o danom umeleckom dianí. Súčasťou knihy sú historiografické odkazy na inscenácie hier „novej vlny“, cudzojazyčné resumé a menný register.