Päť drám vzniknutých v rozmedzí rokov 1992–2001 podáva obraz jednej z najvýraznejších súčasných nemeckých dramatičiek. Pätiacou hier prestupuje autorčina angažovanosť, sklon k tragédii, ale aj dištancia, beznádejná irónia a tichý škerivý smiech. Životne nebezpečné spojenia, ktoré sa však dajú rozdeliť len ťažko, podáva Dea Loher vo svojom umelom jazyku, ktorého chlad i staccato unáhlené reči ako by zodpovedali pomerom panujúcim v drámach. Cez formálnu blízkosť k postmodernizmu zdôrazňuje Dea Loher sociálnu zodpovednosť autora a vyznáva Schillerov ideál divadla ako morálna inštitúcia.