Monografiu uvádza rozsiahla štúdia Divadlo a text ako prienik fuzzy množín, ktorá veľmi komplexne načrtáva široké sémantické pole vzťahu literárnej a divadelnej komunikácie. Ďalej je kniha rozdelená do šiestich tematických oddielov: 1. Teória súčasnej drámy/divadelného textu; 2. Poetiky – dramatické a režijné; 3. Dobové fenomény – publikovanie a recepcia diela; 4. Intertextové vzťahy – v opernom librete a dramatizáciách literárnych textov; 5. Dramatickí autori; 6. Performeri a pesničkári. Štruktúra celej knihy pokrýva mnohorozmerný fenomén vzťahu textu a divadla na niekoľkých úrovniach, keď v úvodných statách sa jeho povaha predstavuje predovšetkým vo všeobecnej, teoretickej rovine, zatiaľ čo záverečné oddiely knihy tento vzťah demonštrujú na jednom, historicky jedinečnom fenoméne.