Vinnetou našej doby nie je herecká monografia ani teatrologická štúdia. Nejde ani o bežný herecký rozhovor. Najpresnejšie môžeme hovoriť o reportážnom zázname rozhovorov, ktoré spolu viedli dvaja generační kamaráti. Zoznámili sa pred dávnymi časmi v amatérskom divadle, potom sa ich cesty rozišli. Z Báry Hrzánovej sa stala jedna z najzaujímavejších hereckých osobností, Richard Erml sa tomu z pozície redaktora Divadelných novín prizeral. V knižke, ktorá je aj odtlačkom doby, vystupujú ďalšie postavy. Dajme slovo Vladimírovi Procházkovi, riaditeľovi Činoherného klubu, ktorý spomínal aj na otecka Báru. O nej samotnej hovorí: „Hrala u nás v Misantropovi av Návrate do púšte av oboch inscenáciách bola mimoriadne dobrá. Samozrejme má ono hrzánovské komediantstvo, ale ako si spomínam, imponovala mne predovšetkým tým, ako vedela rola analyzovať. Barina mamička do svojej dcéry zrejme vložila ešte iné gény, ktoré sa s tými Jirkovými šťastne zišli. Ona je komediant, ale múdry komediant. A teraz nehovorím, že Jirka Hrzán nebol múdry, ale pre mňa bol predovšetkým neobyčajne citlivým nervným osobnostným hercom, zatiaľ čo Bára má ešte niečo viac.“