V novele „Kúzelné hodiny“ (O Relógio Belisário) autor José J. Veiga evokuje s jemnou iróniou a prostredníctvom zábavného príbehu život brazílskej spoločnosti počiatku minulého storočia s jeho úsmevnými i závažnými aspektmi, z ktorých mnohé pretrvávali v autorovej dobe. Vracia sa oi k otázke národnej identity a národnej hrdosti. Ako na trvalo pozitívne hodnoty a nedocenené bohatstvo pre zdravý vývoj krajiny ukazuje novela na brazílsky vidiek a potenciál jeho obyvateľov. Do minulosti prenášajú čitateľov starožitné hodiny, hovoriace k postavám nadaným vnímavosťou. Autor sa touto prózou radí k majstrom mystifikácie, prelína sa v nej realita s fikciou aj fikcia s fikciou. Ožíva v nej postava Sherlocka Holmesa a neospravedlniteľná neznalosť detektívovho brazílskeho snobského priateľa paradoxne napomôže k vyriešeniu prípadu ukradnutých šperkov. Mystifikácia vrcholí v zábavných historkách o hodinách a hodinkách.