Prózy 677 (1977) a Afganistan (1980) spája obdobná literárna stratégia: reflexie bezprostrednej súčasnosti, doby, kedy tieto texty vznikli, sa tu miešajú s utopickými či distopickými víziami fiktívnej apokalyptickej budúcnosti as evokáciami časov civilizačného. Oba tieto texty oplývajú reáliami spoločenstva Charty 77 a kultúrneho podzemia v Československu konca sedemdesiatych rokov, medzi ktorými možno rozoznať aj rad štylizovaných portrétov autorových vtedajších blížnych (napr. básnici IM Jirous, Fanda Pánek, kritik Ján Lopatka, farár Miroslav a nájsť úplne konkrétne zmienky o rade ďalších osobností a však tiež identifikovať ústrednú autobiografickú postavu „básnika“ či utečenca „C.“, ktorá spája tieto prózy s Invalidnými súrodencami (1974), v ktorých sa autor skrýva v postave invalidného dôchodcu a filozofa „A .“.
677 tu vychádza v druhom a Afganistan, zasadený do septembra roku 1980 teda doby tesne po vstupe sovietskych vojsk do krajiny, v treťom knižnom vydaní.