Rozprávačka nového románu Ivy Tajovskej Oldřiška nás sprevádza obdobím od začiatku 20. storočia až do leta roku 1972, kedy odstrel slávneho pardubického hotela Veselka symbolicky zavŕšil jej životný príbeh. V dôsledku neutešených rodinných pomerov a svojej platonickej lásky prežila mladosť i dospelosť v osamelosti a uzavretosti; o to väčšia bola jej vnímavosť k osudom druhých. Začiatok 20. storočia bol nádejný; doba priala umeniu, vede, technike a pokroku. Najprv prostredníctvom rozprávania Oldřišky môžeme sledovať príbeh Jána Kašpara, ktorý roku 1910 ako prvý Čech vzlietol strojom ťažším ako vzduch. Nemenej zaujímavé sú osudy mužov z Oldřiščiny širšej rodiny, ktorí o štyri roky neskôr museli narukovať do rakúskej armády. Román dáva nazerať do ich odlišných prístupov k vlasti i rodine a pohnútok, ktoré ovplyvňovali ich rozhodovanie. Mnohí z tých, ktorí zostali verní prísade cisárovi, neboli o nič menej statoční ako tí, ktorí preukazovali svoje hrdinstvo v légiách v Rusku. O dvadsať rokov neskôr si nacistické vyčíňanie vyhliadlo medzi blízkymi a známymi Oldřiškami ďalšie obete. Pripomenuli sa jej tak časy neistoty a čakania a nastalo obdobie, ktoré od zúčastnených vyžadovalo preukázať novú odvahu a obetavosť. Nositeľkami ženského pohľadu na dejinné udalosti a medziľudské vzťahy sú popri Oldřiške aj jej sestra a neter, ktoré by, povedané erbenovským veršom, „život dali pre neho“. Ich láska je vystavovaná skúškam, ukazuje sa v rôznych podobách a odoláva času.