Etel bolo desať, keď do jej života vtrhla vojna. Netušila, že sa práve stala úhlavným nepriateľom človeka, ktorý hlásal čosi o čistote rasy. Netušila, že aj ona by mala byť zodpovedná za všetko zlé, čo sa vo svete dialo, a že by za to mala zaplatiť cenu najvyššiu. Etel však prežila – prežila Osvienčim, Dachau aj štrnásťdňový pochod smrti. Prežila, pretože mala to, čo bolo základom prežitia: šťastie. A okrem toho stretla človeka, ktorý rozhodol, že jej osudom nebude smrť, ale život.