Hoci je obdobie druhej svetovej vojny nezmazateľne zaťažené katastrofou šoa, podarilo sa neprávom zabúdanému česko-izraelskému spisovateľovi Otu B. Krausovi (1921 Praha – 2000 Netanja) napísať román, v ktorom tieto udalosti pre hlavného hrdinu, dospievajúceho kontext. Hrôzy holokaustu, ktorými si Kraus aj jeho neskoršia žena Dita, „osvienčimská knihovnica“, prešli, zostávajú len ako tieň dokresľujúca ťaživú atmosféru doby, v ktorej Štefan dospieva. Krausov román je citlivou a sugestívnou výpoveďou o mladom mužovi, ktorého hľadanie prvých lások, vlastnej českej židovskej identity, ale aj vzťahu k práci, rodičom a určujúcim ideológiám 20. storočia (marxizmus, sionizmus) je ortenovsky bolestné i krásne zároveň. Štefan je pre svoj pôvod vylúčený z gymnázia, neskôr pred okupáciou uteká do sovietskeho Ruska, kde však rýchlo zo sociálne utopických snov i neprekročiteľnej bariéry medzi domácim a cudzím vytriezvenie. Vracia sa do protektorátu, kde ho medzitým postupujúce represie privedú k práci na statku v stredných Čechách. Poľnohospodárstvo sa objavuje ako motív takmer ruralisticko-sionistický (Palestína), líčenie je však veľmi atraktívne a tajomné: na statku zohrávajú hlavnú úlohu Nemci aj čarodejnice – obraz erotického napätia, ktoré si ničím nezadá so žitkovskými bohyňami, ktoré český čitateľ objaví až niekoľko desaťročí po napísanie Cesty púšťou. Celý román-metafora vo svojej kombinácii dôverného pojednávania „veľkých dejín“ a „individuálnych osudov“ pripomenie vrcholné diela Ferdinanda Peroutky (Oblak a valčík) či Egona Hostovského, po ktorých bok sa v preklade z anglického originálu suverénne radí. Českí čitatelia už poznajú prvotinu Ota B. Krausa, svedeckú prózu Zeme bez Boha (1948 a 1992), aj niekoľko ďalších textov, naposledy vyšli prózy Obchodník so snami a iné galilejské poviedky (Sefer 2009), knihu Môj brat svojím románu Osvienčimská knihovnica (Akropolis 2013). Román Cesta púšťou vznikal v osemdesiatych rokoch a autor ho považoval za najdôležitejšie zo svojich diel. Ako sám povedal – „je písaný vlastnou krvou“. Vychádza za podpory Ministerstva kultúry SR.