Cisár Rudolf II. miloval umenie, alchýmiu … a ženy. Jeho nezriadený erotický život bol povestný, no žiadnu zo svojich mileniek si nevzal, nechcelo sa mu do ženenia. Z radu potomkov, ktoré splodil, sú známi iba tí, ktorých mal so svojou najznámejšou konkubínou, talianskou kráskou Katarínou Stradovou. Tých bolo celkom šesť a nijako sa nepreslávili, až na prvorodeného. Julius Caesar d'Austria, narodený 1584, hoci ľavoboček, bol otcovou veľkou nádejou. Dostal do vienka dobré vzdelanie a čakala ho skvelá budúcnosť. Z Julia však vyrástol spupný neurvalý agresívny mladík. Nezriadene holdoval pitie, ženám a násilie, o jeho výstrelkoch hovorila celá Praha, neskôr aj Európa. Keď už si otec s nezdarným synom nevedel rady, odoslal ho na prevýchovu do kláštora. Tam dlho nevydržal a vrátil sa, bol však odsunutý na vidiek, na zámok v Českom Krumlove. Tu si žil po svojom – nákladne a násilnícky, desil celé mesto, žiadna žena si pred ním nebola istá. Všetko vyvrcholilo brutálnou vraždou mladej lazebnice, po ktorej bolo jasné, že cisársky syn je duševne chorý. Jeho koniec bol trúchlivý… Autor sugestívneho rozprávania o nešťastnom bastardovi PhDr. Jiří Sommer, CSc., je historik, pôsobil na Pedagogickej fakulte UK. V publikačnej činnosti sa venuje tematike českých dejín, histórii hradov a zámkov, dejinám umenia a bájeslovia (Osudné zastavenia českých dejín, Hrady a podhradia, Báje, mýty a povesti, Dejiny športu).