Nové životy sú románom v listoch, ktoré Enrico Türmer píše v roku 1990 a posiela svojej sestre Viere, Johannovi, priateľovi z mladosti, a Nicolette, mladej fotografke zo Západu. Listy sestre sú plné nežností, presahujúcich súrodeneckú lásku. Johann dostáva skôr vecné správy z revolučného terénu, teda informácie o pondelňajších demonštráciách v Lipsku v rokoch 1989 – 1990, o založení Nového fóra v Altenburgu, zatiaľ čo Nicoletta je adresátkou pokojných, rytmicky plynúcich viet, ktoré dokumentujú Türmerovo detstvo, štúdium, vojenčinu a jeho najsúčasnejšiu súčasnosť. V knihe sa tak vedľa seba ocitajú záznamy a komentáre na tému osobné a spoločenské vo veľkom časovom oblúku – od raného detstva až po zrelú dospelosť, od života v reálnom socializme po exodus východných Nemcov smerujúcich cez Prahu do Budapešti, až po pád Berlínskeho múra a život v zmenených politických a spoločenských podmienkach.