Ľudovít XIV., zrejme jeden z najznámejších a najvýraznejších francúzskych panovníkov, sa po väčšinu svojej vlády nachádzal vo vojnovom konflikte alebo v prípravách naň. Keď roku 1700 zomrel v Španielsku bez potomkov tamojší kráľ Karol II., švagor a zároveň bratranec Ľudovíta XIV., rozhodol sa francúzsky panovník získať časť španielskeho dedičstva pre seba, alebo aspoň pre niektorého zo svojich potomkov. Nanešťastie pre kráľa Slnka sa o španielske dedičstvo usiloval pre mladšieho zo svojich synov aj cisár Leopold I., ktorý bol rovnako ako Ľudovít XIV. bratrancom a po určitú dobu aj švagrom práve zosnulého španielskeho monarchu. Starnúci francúzsky kráľ tak na sklonku svojej vlády vstúpil do vojnového konfliktu, v ktorom hrozilo, že jeho úspechy z uplynulých desaťročí sa obrátia navnivoč.