Slávna éra rozvinutého odboru leteckých prác, všeobecne nazývaná práškarmi, v podstate skončila zamatovou revolúciou. V celom našom hospodárstve nastali úplne iné pravidlá hospodárenia a plánovania, financovania, cenovej politiky a toto odvetvie stratilo ekonomickú podstatu. Každý, kto privoňal na lietanie, alebo kto sa o nich zaujíma vie, že lietať ako práškar znamenalo lietať v podmienkach, ktoré sú pre akúkoľvek inú leteckú prevádzku zakázané. Výška niekoľko metrov nad povrchom, rýchlosť letu takmer na minimálke, nákladom zaťažené lietadlo, let vyžadujúci maximálne sústredenie na okolitý terén, letové prekážky, silu a smer vetra, sledovanie v akom množstve av akom priestore a kam pilot zhadzuje svoj náklad chemikálií, značný počet štartov a pristátí v poľných podmienkach každý deň atď. Niet divu, že v takých podmienkach dochádzalo k haváriám. Piloti pritom nemali ešte mobilné telefóny, rádiové spojenie bolo nedokonalé, pokiaľ vôbec bolo. Havarovaný pilot bojoval vo vraku lietadla o život bez pomoci, sám a dlho. Mnoho pilotov zaplatilo za svoju vášeň lietať najvyššiu daň, patrí im česť a spomienka. Tá ale patrí aj tomu veľkému počtu pilotov práškarov, ktorí mali väčšie šťastie. Kniha je nielen spomienkou na práškarov, ale uvádza aj prehľad o vývoji toho odvetvia leteckých prác, o vývoji u nás používaných lietadiel ao problematike lietania na poľnohospodárske a lesnícke účely.