Don Miller žije v šťastnom manželstve so ženou, ktorá je pre neho všetkým. Zároveň však celý život trpí záhadnými výpadkami pamäti a len zriedkakedy sa rozpomína na niektoré podivné príhody z ich spoločnej minulosti. Až na sklonku života Don odhaľuje, prečo sa vlastne bojí tmy, prečo ho tak desí dvere do pivnice vo vidieckom dome, ktorý jeho manželka zdedila, a čo všetko sa skrýva v okolitých lesoch. Laird Barron predkladá v tomto románe zatiaľ najkomplexnejší obraz svojho lovecraftovského hororového mýtu o bytostiach z iného sveta, nazývaných „Deti Starej pijavice“, ktorý načrtol už v niekoľkých kultových poviedkach.