"Akonáhle zazvoní zvonček pri dverách, zrazu jednoducho viem, že otec dneska umrie. Trhnem sebou a odvrátim sa od monitora s chatom. Blúdim očami cez stôl a hľadám tie otcov. Ale jeho tvár ako keby sa nejako zatiahla, je v nej čosi smutného a skľúčeného, čo som v nej nikdy predtým nevidela.V tej chvíli mu dôjde, že ho pozorujem, a rýchlo zmení výraz na unavený úsmev.Ale už je neskoro.Došlo mi to.

‚Možno je to len kuriér s jedlom,‘ povie ticho, hoci rovnako dobre ako ja vie, že ten, kto nám nosí jedlo, nikdy nezvoní. Nikto na nás nezvoní. Nikdy.”
Šestnásťročná Elin žije celý život zatvorená v garsónke so svojim otcom. Všetko, čo vie o svete tam vonku, sa naučila z filmov alebo z internetu. A z toho, čo videla z okna alebo počula cez stenu. Vychádza len výnimočne. Obyčajný život mimo byt nepripadá do úvahy. Elin sa totiž narodila s neuveriteľnou schopnosťou. Alebo skôr povedané s prekliatím. Každý, koho sa dotkne, zomrie. Akonáhle sa od nej vzdiali, zomrie zdanlivo prirodzenou smrťou. Otca sa Elin dotkla, takže keď sa u nich objaví polícia, má dôvod na obavy.
Keď sa ho strážnici pokúsia odviesť, otec zomrie. Pitva ale preukáže, že spáchal samovraždu.
Dá sa teda tvrdením jej otca ďalej veriť?