O Ide Haendel sa právom písalo ako o „kráľovnej huslí“ už v čase, keď bol tento odbor vyhradený takmer bez výnimky mužom. Ako sedemročná sa táto poľská huslistka stretla vo finále Wieniawského súťaže S Davidom Oistrachom či Ginette Neveu. Jej podanie Elgarovho, Bruchova či Beethovenovho koncertu dodnes patrí k referenčným nahrávkam. Vysokého ocenenia sa dvadsaťjedenročnej huslistke dostalo od samotného Jeana Sibelia, ktorý si veľmi považoval jej interpretáciu svojho diela, mimochodom dodnes najnahrávanejšieho husľového koncertu 20. storočia. Predkladaná nahrávka je vzácnym a predtým nevydaným dokumentom koncertu konaného v pražskom Rudolfíne 18. októbra 1957. Sólistka na ňom so suverenitou, precíznosťou a bezprostrednosťou sebe vlastnou predniesla obe diela spoločne s Českou filharmóniou a Karlom Ančerlom. K neopakovateľnej atmosfére koncertu prispela aj okolnosť úmrtia Jeana Sibelia necelý mesiac pred jeho konaním. Pred zvukovou kvalitou záznamu a bezchybným výkonom sólistky (bez možnosti jediného strihu) nezostáva nič iné ako šmyknúť. Táto nahrávka je bez preháňania stretnutím so živou legendou. Beethoven a Sibelius s Idou Haendel – stretnutie s legendou na doposiaľ nevydaných nahrávkach