"Cachua Serranita / Collegium Marianum / Hudba, tanec a Panna Mária na odvrátenej strane sveta / Nová nahrávka Hanaq pachap cussicuinin (hymnus k Panne Márii, Lima 1631), Taye jueves Santo (Santa Cruz de la Sierra, 18. storočia), Cachua serranita (Codex Martínez Companón, Peru, 18. stor.) Kristian Gottfried Hirschmentzel (1638 – 1703) – Moravica, Bohemicus saltus, Ánonym – Aria Hannaco, Georg Philipp Telemann (1681 – 1767) – Hanaquoise, Hanasky. 1689 – 1742) – Concerto da camera vo F, Bourrée & Capriccio z Concerta v Domenico Zipoli (1688 – 1726) – Zuipaqui / Ad Mariam, Martin Schmid (1694 – 1772) – Pastoreta Ychepe flétna. bábika smutne (Zborník hanáckych tancov pre klavichord, ca 1700) České a moravské ľudové nápevy Collegium Marianum: Jana Semerádová – flauty, umelecká vedúca, Vojtech Semerád – barokové husle a viola, perkusie, spev, Jiří , Marcel Comendant – cimbal, perkusia, Ján Prievozník – G violon Pojem globalizácie máme spojený s 20. storočím, ale bez veľkého preháňania ho môžeme vztiahnuť už na jezuitské misie v Južnej Amerike 17. a 18. storočia. Jezuiti vedeli, že hudba sa dotýka samého srdca človeka; európsku hudbu, ktorú aj s nástrojmi pribalili do svojich kufrov na cestu za oceán, bolívijskí a peruánski indiáni rýchlo prijali za svoju. A tak sa diela českého skladateľa Jozefa Brentnera, talianskeho jezuitu Domenica Zipoliho či švajčiarskeho misionára Martina Schmida rozozneli v indiánskych obciach uprostred džungle av horách. Ich diela sa miešali s tradičnou hudbou, ako sa kečua, jazyk miestnych obyvateľov, miešal so španielčinou. Hudbou a spevom chválili Boha a uctievali Pannu Máriu, ako to počujeme napr. v kečuánskom procesnom hymne Hanaq pachap cussicuinin alebo Zipoliho Zuipaqui. Avšak s podobným temperamentom sa muzicírovalo, spievalo a tancovalo na Morave, v samom srdci európskeho kontinentu. A zasa tá hudobná globalizácia: do ľudových piesní a tancov často prenikali prvky „vysokej kultúry“, Telemann zasa neskrýval nadšenie a priamu inšpiráciu sliezskou a hanáckou ľudovou muzikou vo svojej tvorbe. A na chválu Matky Božej sa spievalo v honosných chrámoch, dedinských kostolíkoch i na poli. Či už znela európska hudba v džungli alebo „hanácka“ v Hamburgu, spoločným menovateľom sú vždy nadšení muzikanti, ktorí nepoznajú väčšiu radosť, ako keď sa môžu stretnúť a zahrať si spoločne. Ako Collegium Marianum na tejto nahrávke. Je radosť byť pri tom! Nespútaná radosť z hudby. V Bolívii, Peru, na Morave. V baroku aj dnes.&quot ;