Obsah CD: 1. Advent verzia pre vibrafón sólo (2019) 2. Prameň z jaskyne bezmocnosti pre sláčikové kvarteto (2016) 3.-7. Mikrolúdia – I. rad pre husle a klavír 8. Živý motýľ pre soprán a komorný súbor 12 hráčov 9.-13. Mikrolúdia – II. rad pre husle a klavír 14.-17. Kvintet pre husle, violu, violončelo, klavír a gitaru (2017) 18. JIN – nostalgia a nádej verzia pre vibrafón a orchester v troch skupinách (2016, rev.2017) 19. Epilóg pre altovú flautu, violu a violončelo (2 Echo fragile, teda krehká ozvena alebo ozvena krehkosti, je príznačný nielen pre profilové CD Ondreja Štochla, ale aj pre výraznú časť jeho tvorby. Krehkosť, jemnosť alebo zraniteľnosť sú totiž fenomény, ktoré Štochl dokáže sprostredkovať naozaj výnimočným spôsobom. Treba však dodať, že práve tak dobre vie autor zaťať priamo „do živého“ a podnietiť myšlienky, ktoré vedú za hranice našej komfortnej zóny. K obom prispievajú mimohudobné súvislosti. Programné skladby v pravom slova zmysle u neho nenájdeme, určité témy ale hrajú v jeho (umeleckom) živote úplne nepostrádateľnú úlohu. Na jednej strane sú to motívy upokojenia, stíšenia, v ktorých nenápadné až podprahové procesy spätne odrážajú napríklad princípy filozofického taoizmu. Na druhej strane závažné spoločenské otázky s dôrazom na život autistických jedincov. Tieto témy skladateľ prirodzene komunikuje veľmi príznačnými hudobnými prostriedkami. Pozdvihuje význam nižších dynamik, v ktorých dokáže pracovať s nesmierne širokou škálou nuáns. S veľkým pochopením tiež pristupuje aj k samotnému tichu. Neznamená to ale, že by nikdy nebol expresívny: naopak, dokáže vzrušenejšie výrazivo načasovať a dávkovať s chirurgickou presnosťou. Témbrová pútavosť a istá rozochvelosť hudby potom vychádza z mnohých artikulačných a inštrumentačných detailov. Často tak nenápadne preskúmava možnosti jednotlivých nástrojov, čo je popri špecifických námetoch jeden z dôvodov, prečo majú interpreti a ich osobnosti v skladbách tohto autora často nezastupiteľné miesto. Tvorba Ondreja Štochla sa tak vyznačuje zvláštnym vzťahom citu a ratia, zvukov a ticha, jednoduchosti a komplexnosti, transcendentného a ľudského. Tieto a mnohé ďalšie aspekty stavajú vo svojich kompozíciách do nespochybniteľne funkčných súvislostí vzájomne sa vyvažujúcich, sémantikou hudobných objektov vyjadrených protikladov. Výsledkom sú štruktúry, ktorých konzistenciu by sme v súčasnej českej hudbe hľadali analógiu len ťažko. Celkový čas 74:06