Keď sa v roku 2010 objavila dievčenská kapelka Vobezdud, spôsobilo to malú senzáciu na alternatívnej rockovej domácej scéne. Táto partička rozjavených dievčat totiž vytvárala muziku veľmi podobnú tej, s ktorou kedysi, v prvej polovici 80. rokov, prišla dievčenská skupina Dybbuk. Vobezdud však o existencii Dybbuku nemal ani potuchy. Podobná nespútanosť, otvorené texty, jednoduché a napriek tomu neopozerané pesničky. Z dievčat Vobezdud išla radosť zo života a mladosti, ktoré sa nedá uškrtiť. Dámy zo skupiny Dybbuk, ktoré sa existenciu Vobezdud dozvedeli, žasli a boli nesmierne rady, že majú také vydarené nasledovníčky. Lenže – čas je neúprosný a matka príroda tiež. A tak trvalo len niekoľko rokov, kým sa z dievčat z Vobezdud stali ženy a matky a prenechali svoje miesto ďalším, budúcim dievčenským rebelkám. Album, K plaču i pobrežiu, ktoré po nich zostalo však stojí za to… CD obsahuje texty, a každé má odlišné samolepky naplácané osobne členkami súboru….