Názov Veitova albumu Kde domov môj naznačuje, že by mohlo byť o hľadaní alebo budovaní domova. Aj spomienkový text v booklete začína pripomienkou dávneho bonmotu Jiřího Voskovca o klobúku na vešiaku, ale potulný pesničkár Vladimír Veit so svojimi siedmimi krížikmi zažil domovov už toľko, aby mohol s pokojným svedomím potvrdiť, že doma je predsa tam, kde je mu pekne. obklopený príjemnými ľuďmi a kamarátmi a samozrejme „kamarátkami“. Na svoju dosku, natočenú pred dvadsiatimi rokmi, zaradil piesne o tom, čo je zmysluplné: o láske, pravde, nádeji a porozumení. Naše prvé oficiálne vydanie je rozšírené o štyri piesne natočené v roku 2015, ktoré album vhodne dopĺňajú. Tichý pesničkár z generácie Šafránu nikdy neburcoval a nemával pochodní na barikádach, ale šiel inou cestou: vytrvalo pozýva poslucháčov do svojho sveta, kde je miesto pre sny, nádej, kúzelné kvety i svetlušky. A hoci sa v ňom „tiene dlhujú“ a „kruh sa pomaly uzatvára“, vždy poslucháči umožnia „stretnúť vo sne po daždi rozkvitnutý jarný deň“ alebo „šťastie ukryté vo veľkej diaľke“. OBSAH: Všetkým slušným ľuďom * Kde domov môj * Bourrée * Štyri ročné obdobia * Pesnička pre psa * E 55 * Nie je to krásny? * Škoda slov * Ešte a ešte * Čím ďalej viac … * Na pestrej scéne politiky * Uspávanka * Kopretinové dievča * Koľko a kedy * Kam zmizla láska * Idem spať