„Vítězslav Novák – Klavírny koncert, Toman a lesná panna / Ján Bartoš, SOČR, Jakub Hruša Vítězslav Novák (1870–1949) – Klavírny koncert e moll* (1895). Toman a lesná panna – Symfonická báseň pre veľký orchester op. 1906–07) Za súmraku op.13 (1896, klavír sólo) Jan Bartoš – klavír, Symfonický orchester Českého rozhlasu, dirigent Jakub Hrůša Najväčší z českých skladateľov – Dvořák, Smetana, Janáček, Suk, Martinov … a potom? Novák!Kto že to je?Dvořákov žiak, neskôr doma jeden z najuznávanejších – ako skladateľ aj učiteľ ďalších majstrov.Neskoré romantik aj prvý v generácii modernistov, ktorého významným zdrojom inšpirácie však bola moravská ľudová hudba.150. výročie Novákovho narodenia je príležitosťou sa pozrieť zblízka – a objavovať doposiaľ skryté… Klavírny koncert: za myšlienku prvej štúdiovej nahrávky tohto raného a pozoruhodného diela dvadsaťpäťročného Dvořákova študenta sa celou svojou autoritou postavil Ján Bartoš.“ Bol by hriech pominúť Novákovo dielo pre sólový klavír; h skladieb Za súmraku op. 13 je inšpirovaný oi poéziou JS Machara a svojou intimitou predstavuje protipól k virtuóznej štylizácii koncertu. V oblasti Novákovej symfonickej tvorby potom Jakub Hrůša vybral dielo zrejme najambicióznejšie, symfonickú báseň Toman a lesná panna. Novákovi v nej išlo o vyjadrenie „neodolateľne strhujúceho vieru zbesilej vášne“, svoje dielo označil ako „zvukovú orgiu“ a obsah balady chápal ako „zobrazenie démonickej moci ženy nad mužom“. Vyznanie Jakuba Hrušu, jedného z najrešpektovanejších dirigentov dneška, je pozvaním na objavovanie Nováka: „Hrať ho musíme. Obohatenie, ktoré pre nás drieme v jeho diele, je príliš hlboké a ďalekosiahle, než aby sme okolo neho prechádzali bez povšimnutia a nechali ich scepenieť v zaprášených archívoch a učebniciach dejín hudby.“ Vítězslav Novák znovu objavovaný “