Bohuslav Martinov – Kytica, Jan Novák – Filharmonické tanca / Tomáš Netopil Bohuslav Martinů (1890–1959) – Kytica H 260 (1937) – cyklus skladieb na ľudové texty pre zmiešaný a detský zbor, sóla a orchester. Jan Novák (1921–1984) – Filharmonické tance Katarína Kněžíková – soprán, Michaela Kapustová – alt, Jaroslav Březina – tenor, Adam Plachetka – bas, Pražský filharmonický zbor / Lukáš Vasilek, Kühnov detský zbor / Jiří Chvála, Symfonický vál Tomáš Netopil Bohuslav Martinov a Ján Novák – dvojica skladateľov, ktoré spája podobný osud vyhnanca a svetom blúdiaceho pútnika, ale aj vzťah učiteľa a žiaka; Novák na svoje polročné štúdium u Martinov v New Yorku roku 1947 spomínal ako na obdobie zásadnej skladateľskej i ľudskej formácie. Názvuky hudobnej reči učiteľa možno počuť aj v jeho Filharmonických tancoch (Choreae Philharmonicae, 1956), triptychu symfonických fantázií, ktoré jednotlivým hudobníkom i nástrojovým skupinám orchestra poskytujú široký priestor na predvedenie virtuozity. Táto (vôbec prvá štúdiová) nahrávka diela svedčí o našom veľkom dlhu voči skladateľovi, ktorý sa radšej stal „slobodným vyhnancom“, než by musel dýchať ťažký vzduch v krajine ovládanej totalitným režimom. Pomyselnou splátkou dlhu je aj kľúčové dielo na albume, nová nahrávka Kytica Bohuslava Martinů. Veď ojedinelou a referenčnou nahrávkou diela bol do týchto dní film Karla Ančerla s Českou filharmóniou z roku 1955, ktorý si Martinov mohol vypočuť aspoň z gramodosiek vo svojom náhradnom domove na Schönenbergu. Kyticu po viac ako 60 rokoch nechal „vykvitnúť“ v plnej kráse Tomáš Netopil, jeden z najvýraznejších českých dirigentov súčasnosti. Moravská ľudová pieseň bola Bohuslavu Martinovi tým najvzácnejším a nenahraditeľným prameňom inšpirácie, ktorý zásadne utváral jeho nezameniteľnú hudobnú reč a ku ktorému sa neustále vracal. Kyticu nechal vzniknúť výhradne z textov ľudových balád – a interpreti sa tejto kytice ujali so starostlivosťou a citlivosťou skúseného záhradníka. Kytica Bohuslava Martinov – po šesťdesiatich rokoch znovu objavená