Zvuk, meno, prvé medzinárodné úspechy i prvé nahrávky Českej filharmónie sú nerozlučne späté s menom Václava Talicha. Predkladané snímky vznikli za úplne výnimočných okolností a sú dokumentom neopakovateľných okamihov. Už samo uvedenie Smetanovej Mojej vlasti 5. júna 1939 v protektorátnej Prahe – navyše v Národnom divadle, vnímanom ako symbol súdržnosti – bolo výrazným prejavom Talichovho vlastenectva. Emocionálny náboj okamihu dal vzniknúť zrejme jeho najlepšej nahrávke Mojej vlasti a nadšené publikum po dlhotrvajúcich ovacích spontánne zavŕšilo koncert spevom českej národnej hymny. Predkladaný záznam tohto koncertu aj Dvořákových Slovanských tancov, ktoré v divadle zazneli o štyri dni neskôr, sa zachoval vďaka priamemu prenosu do niekoľkých európskych miest. Nahrávku zaobstaral Nórsky rozhlas, ktorý disponoval najmodernejšou dobovou technológiou záznamu zvuku. Ako protipól ku Kubelíkovej legendárnej Mojej vlasti z roku 1990, ktorá odráža eufóriu zo znovunadobudnutej slobody, tu stojí Talichova Moja vlasť, dýchajúca vzdorom a odhodlaním slobodu brániť. Nahrávku, prvýkrát zverejnenú Českou filharmóniou, významný kritik Rob Cowan v časopise Gramophone označil za snáď najsilnejšiu Moju vlasť, aká kedy bola natočená. Najsilnejšia Talichova Moja vlasť – strhujúca živá nahrávka z protektorátnej Prahy roku 1939!