Druhý album jedinej českej držiteľky Oscara, Markéty Irglovej. Zatiaľ čo Anar obsahovo osciloval medzi intímnymi spoveďami a ohliadnutiami za obdobím okolo oscarového diania a hektickými rokmi po ňom, Muna je skôr dokumentom o hľadaní vnútorného sveta a duchovných ciest, zmysle diania. Piesne Irglová napísala prevažne počas jedného roka života v New Yorku, ale v priebehu šesťmesačnej štúdiovej práce na Islande doslova „presiakli“ mystickou atmosférou tohto „strateného“ ostrova, a to aj vďaka participácii miestnych hudobníkov, lokalitám, kde sa nahrávalo, a predovšetkým vďaka invencii producenta a štúdiového inžiniera Sturly Mio Thorissona.

Zo dvadsaťsedem hudobníkov jadro tvorili obdobne ako v prípade predchádzajúceho debutu gitarista Rob Bochnik (The Frames a Swell Season) a iránska perkusionistka a hráčka na tradičný bubon daf Aida Shahgashemi. V úlohe sprievodnej speváčky sa v niekoľkých piesňach objaví aj sestra Markéty Irglovej Zuzana. Za zmienku bezpochyby stojí podiel amerického miltiinstrumentalistu, hráča na basgitare, klávesy a perkusie Shahzada Ismailyho. Tento pôvodom pakistanský hudobník už predtým spolupracoval napr. s Tomom Waitsom, Lou Reedom alebo Yoko Ono. Jeho hra na perkusie alebo netradične poňaté banjo ako rytmický nástroj dodala albumu netradičný rozmer.

Markéte Irglovej sa podarilo vytvoriť obsahovo aj hudobne kompexné hudobné dielo, ktoré nadväzuje na jej debut, ale zároveň sa posúva ďalej. Albom Muna Markéta Irglová definitívne potvrdila, že je samostatnou, mimoriadne talentovanou tvorivou osobnosťou, ktorú oscarový úspech nestretol len náhodou.