Trojalbum sólových koncertných nahrávok Filipa Topola (1965–2013) sprístupňuje jednu dôležitú, svojbytnú podobu hudobníkov a básnikov sveta. Možno tu „najvnútornejšiu a najosobnejšiu, nezaštítenú nejakým kolektívom,“ ako sám hovoril. Filip Topoľ začínal ako spevák za pianom.
Prvýkrát sa predstavil publiku 22. apríla 1978, necelé dva mesiace pred svojimi trinástymi narodeninami, na Hrádečku u Václava Havla. Najväčší diel tvorivej práce nespochybniteľne odviedol v rámci skupiny Psí vojaci, založenej krátko potom. Ale jeho paralelné samostatné hranie má logiku umeleckú. Keď si vypočujeme aj notoricky známe piesne Psích vojakov ako Žiletky, Zbohom a reťaz, Chce sa mi spať či Nebo je zatiahnutý v podaní osamoteného autora, pochopiteľne vyznievajú inak. Nadčasová skladba jednoducho umožňuje najrôznejšie naštudovanie a dokáže preniesť svoje posolstvo aj v odlišných náladách, podobách a tvaroch. Ticho aj nahlas, upokojujúco i dramaticky, decentne aj intenzívne, nežne aj hrubo, odovzdane aj vzdorne, bezvýchodiskovo aj s nádejou, rozvoľnene i hutne. Veľakrát všetko naraz. Koncertné nahrávky pochádzajú z klubu Na Rampe v Jablonci nad Nisou z decembra roku 2000 a 2001, majú klubovú atmosféru aj zvuk a prináša obrázok jednej z najzaujímavejších osobností a veľkého talentu Filipa Topola.