Druhý album Vladimíra Merty, významného predstaviteľa nášho mestského pesničkárstva, má zaujímavý osud. Jeho prvá doska, ktorú natočil počas štúdií v Paríži v roku 1968, sa domov len pašovala. K ponuke na vydanie druhého (prvého domáceho) albumu pristúpil starostlivo, vybral 11 piesní a vo februári 1970 ich natočil. Šokovaná textová komisia nechala okamžite zmazať prvú pieseň Nebolo mŕtvych a nie je ranených, reagujúcich na augustové udalosti. Potom bol zakázaný názov albumu Pravda o Márii a doska mala byť predávaná len pod menom autora, ale za niekoľko dní bola zakázaná kompletne celá a záznam zlikvidovaný. Prepašovaná nekvalitná kópia kolovala roky medzi fanúšikmi. Po viac ako 40 rokoch sa podarilo nájsť pôvodný pás, a album tak vychádza v autorom zamýšľanej podobe, keď mnohé piesne už dávno získali štatút legendy: Písmenková láska, Uplakaná Zem pani Púpavy, Jano!Jano! Jano!, Dobrodruh, Pravda o Márii…