Ruské romance / Jozef Benci Ruské piesne: Michail Ivanovič Glinka (1804–1857) – Pochybnosť, Nepokúšaj ma, Pre Molly, Nehovor, že srdce bolí. Peter Iľjič Čajkovskij (1840–1893) – Nepýtaj sa, Láskavé hviezdy, Pred spaním, Noc. Boris Sergejevič Šeremetev (1822–1906) – Miloval som Vás. Alexander Ľvovič Guriljov (1803–1858) – Odletel vtáčik. Alexander Sergejevič Dargomyžskij (1813 – 1869) – Hlboká spomienka. Cézar Antonovič Kjui (1835–1918) – Socha v Cárskom Sele. Modest Petrovič Musorgskij (1839–1881) – Piesne a tanca smrti. Jozef Benci – bas, Jana Nagy-Juhasz – klavír Skladatelia 19. storočia radi vyhľadávali poetické predlohy vyznačujúce sa prostotou a skromnosťou ľudovej piesne. Romance, báseň s tematikou osamelosti, zrazenej lásky a horkosti opustených, získala zvláštne miesto v ruskej lyrike prvej polovice 19. storočia, medzi básnikmi puškinovskej generácie. Skladatelia v ich poézii nachádzali silnú inšpiráciu a prostriedok na vyjadrenie vlastných intímnych spovedí i potlačovaného vzdoru. K prvým skladateľom romanci patril zakladateľ ruskej národnej hudby Michail Glinka. Celá generácia jeho nasledovníkov až po Čajkovského sa tomuto žánru venovala intenzívne a zanechala nespočetné množstvo romancií prevažne na básne súčasných ruských básnikov. Zvláštne miesto tu zaujímajú Musorgského impozantné Piesne a tance smrti – cyklus štyroch piesní zobrazujúcich hrôzy a bizarnosť smrti, o ktorom sám autor hovoril ako o „danse macabre“. Jozef Benci je vyhľadávaným sólistom v opernom a oratórnom repertoári (sólista ND v Bratislave, spolupráca s ČF a BBC Symphony Orchestra pod taktovkou Jiřího Bělohlávka, s Editou Gruberovou atď.). Veľký, no citlivo vedený hlas, pozoruhodný zmysel pre intimitu piesňového repertoáru i dokonalá výslovnosť ho predurčujú ako vynikajúceho interpreta ruských romancií. Hĺbka aj pátos ruských romancií zaznievajú v plnosti v hlase Jozefa Benciho