„Schumann – Klavírne kvartety, Rozprávkové rozprávanie / Dvořákovo klavírne kvarteto / Nová nahrávka Robert Schumann – Klavírny kvartet c moll, WoO 32 (1829), Klavírny kvartet Es dur op. 47 (1842), Märche klavír op.132 (1853) Dvořákovo klavírne kvarteto: Slávka Vernerová – klavír, Štefan Pražák – husle, Peter Verner – viola, Ján Žďánsky – violončelo Robert Schumann – všestranne nadaný a vzdelaný mladý muž predurčený k veľkým veciam aj hĺbkou…, súčasne človek s veľmi krehkou psychikou, ktorá ho neraz zaviedla až na samotnú hranu života a smrti.Svoj prvý Klavírny kvartet c moll skomponoval v osemnástich rokoch, a aj keď ho nikdy neprepracoval na symfónii, ako mal pôvodne v úmysle, po dvadsiatich rokoch ho stále nosil v hlave: „Veľmi dobre si vybavujem pasáž v jednej svojej skladbe (1828), o ktorej som si hovoril, že je romantická, kde sa mi zjavil duch odlišný od starej hudby, ako by sa mi otvoril nový poetický život.“ Klavírny kvartet Es dur op. 47 už svedčí o Schumannovom kompozičnom majstrovstve, ktoré vyrastá z Bacha i Beethovena, ale hovorí vlastným nezameniteľným jazykom. Rozprávkové rozprávania (Märchenerzählungen) z roku 1853 sú potom jedným z posledných šťastných tvorivých vzopätí krátko pred pokusom skladateľa ukončiť neznesiteľné psychické utrpenie skokom do Rýna. Nahrávka Dvořákova klavírneho kvarteta zachytáva celý oblúk Schumannovej tvorby, jej počiatky, vrchol aj samotný koniec. Ako konečne celé skladateľovo dielo pripomína, ako nerozlučne blízko spolu často kráča nesmierna krása s bolesťou a utrpením. Nesmerná krása i bolesť duše v Schumannovom komornom diele“