Táto súborná nahrávka sláčikových kvartetov Bohuslava Martinov vznikla v rokoch 1979–1983, vo vrcholnom období Panochova kvarteta, súboru, ktorý v sezóne 2008/09 oslávi štyridsať rokov umeleckej činnosti. Kvartety Bohuslava Martinov sú rozosiate po dlhej epoche a každý je svetom sám pre seba. V medzivojnovom období sa objavuje impresionistické ladenie (tzv. Francúzsky, a štvrtý už z Paríža z roku 1937). V Kvartete č. 2 (1925) snáď prvýkrát vystupuje celkom zjavne osobitá tvár Martinov – skladateľa. S Janáčkovými Listami dôvernými ako by bol spriaznený piaty kvartet (Paríž 1938), a to ľudským pozadím i vášnivosťou vychádzajúcou z vnútorného pretlaku. Po šiestom (1946), kde akoby dostávala svoju modernú paralelu životnú epizóda Dvořákovho pôsobenia v Amerike, Martinov završuje svoje kvartečné dielo siedmym, zvaným Concerto da camera, dielkom vnútornej pohody; akoby v tejto najhranejšej komornej skladbe Martinov nastal čas pre tiché ohliadnutie a zamyslenie. Špičková nahrávka sláčikových kvartetov B. Martinov v interpretácii Panochova kvarteta