Pätiaci poviedok v tejto knižke vstupuje do literárnej arény autor doteraz neznámy, ale prekvapivo vyzretý. Petr Zajíček čerpal svoje tragikomické príbehy zo života, z bežného denného zhonu, preplneného stereotypnými banalitami a živočíšnymi potrebami, a napriek tomu ukrývajúceho krehké okamihy. Sú to okamihy ľudského zblíženia, iskry lásky, akordy súladu a harmónie. Jeho postavy sa nachádzajú v okamihu, keď náhoda v nich vykríše dávno zasutú spomienku na citový zážitok – prvý erotický pokus, študentskú lásku, detskú idylku so starosvetskou atmosférou, trpko grotesknú príhodu z politickej výstavy, a všetko uzatvára horká bilancia dvoch životných – každý svojím spôsobom – vyrovnávajú s bezcitnosťou svojho okolia. Autor rozpráva ich príbehy bez lacného sentimentu, jazykom nezriedka drsným, tónom skepticky láskavým.