Ako predslov svoju knižku použila autorka tieto slová: „Túto svoju poviedkovú knižku by som rada položila na nočný stolík starým paniam, ktorým uletelo spanie… Babičky nie sú v samote noci samé: bdie s nimi ich pamäť. Majú vo svojej hlave pamäťové klbko – neho sa odvíja život ako natočený film.Strop nad lôžkom je premietacie plátno a na ňom sa približujú tváre vzdialené a vracajú sa aj tváre cez prah č asu…&quot ;