František Kautman je poeta doctus. A to nie snáď len vďaka svojej profesii teoretika a historika, ktorý začal písať literárne texty, ale predovšetkým vďaka literárnemu typu, aký sa v textoch výrazne prejavuje. Je to próza mimo syžetu, montáže úvah, zárodkov príbehov, aktuálnych dobových komentárov a polemík, zážitkov z čítania, asociácií, anekdot. Vyznačuje sa striedaním rovín, „vysokého“ a „nízkeho“, striedaním konštrukcií s asociačným uvoľnením. Sústredenie na akt tvorby a jeho reflexiu je tu základným rysom.