Hrdinovia jedenástich poviedok prozaického súboru Američania jedia kaktusy poväčšine z akýchsi zvláštnych nevypovedaných dôvodov psychicky alebo fyzicky trpia. Najmä sú ale osamelí ako kôl v plote. Ich osamelosť je taká veľká a všadeprítomná, že hoci majú prácu, deti, milenky, manželky, sú zúčastnení natáčania porna, neustále žijú vo vnútornej alebo vonkajšej izolácii, v nedorečenosti, nemožnosti zdieľať svoj osud s niekým iným, s tým druhým. Ako keby im nahliadnuť či zahliadnuť samého seba a svoju mnohokrát komickú či tragickú situáciu bránil neviditeľný nepriepustný múr. Všetko umocňuje štýl jednotlivých textov, ktorý vyniká lakoničnosťou a striedaním tempa dejového spádu a ktorý v istých okamihoch naznačuje svojou dynamikou samotné smerovanie príbehu.