Výbor z poviedok, básní a torz básnických próz Filipa Topola, z ktorých väčšina nebola publikovaná, približuje jeho svet (priateľstvo, démon alkohol, mesto Praha, túžba, láska…) s mimoriadnou naliehavosťou a surovosťou.

Bláhové písanie uzatvára dvojzväzkovú edíciu Archív Filipa Topola. Prvá kniha bola zostavená z Topoľových textov o jeho najbližšom „priateľovi“ Kiliáne Nedorym.

„Stlačila mi zubami nechty pri ľavej ruke. Zašla pod ne a jemne ich trela. Ukazovák, prostredník a prstenník. O chvíľku jej z úst vykĺzol prstenník a ukazovák. Zostal len prostredník. zubov, diabolské bolo, keď špičkou jazyka prešla po brušku toho prsta.Mal som ho uhryznuté a omlátené od hry na piáno.Bolo drsné a jej jazýček, tá kvetinová špička, ho zmäkčoval, omladzoval a mňa to odnášalo niekam do neba.Bola tak hebou , Že verím, že v jej ústach lietali malinké žiarivé iskričky, hviezdy toho smutného vzťahu.Nedalo sa to vydržať, bolo v tom niečo zvieracieho a zároveň anjelského, ako keby mi ten prst, ten necht, zahalila krídlami, krídlami, ktoré majú zúbky, biele, drobné a vykvitnuté krásou, smútkom a nehou.
Bola úplná tma. Robili sa mi mžitky pred očami. Pravou rukou som ju držal okolo pása, nehladil som ju, len som ju držal. Ruka mi začínala drevenieť. Boli sme nahí a tie telá sa chveli.
Cítil som pach alebo vôňu alkoholu a cigariet a nejakého parfumu. Pili sme predtým víno, bolo ticho, tma a jej a moje oddychovanie, veľmi pokojné, tiché a nejako – neviem – očakávajúce? Bola jemná, hebká, prsia som len tušil v tej tme av tom tichu."