Posledná zbierka krátkych poviedok uruguajského autora. Čoskoro vyrozumieme, že hranicou medzi budúcnosťou a minulosťou je tu smrť, hoci pohľady do budúcnosti to nie sú čierne, ale ani úplne zmierené a len nenápadne rekapitulujúce. Kto si môže dovoliť o smrti hovoriť? Je k tomu vek kvalifikácií? Smrť tu má podstatné slovo, ale predsa skôr než budúcnosť sledujeme to, čo sa deje teraz a tu. Lebo pokiaľ sa budúcnosť našej minulosti nestane skutočnosťou, nevieme o nej nič.
Svojím civilným štýlom a prívetivým rozprávaním bol Benedetti celý život svoj, hoci nikdy tak existenciálny ako tentoraz. Napriek tomu sa od všadeprítomnosti smrti v úvodných textoch vracia záverom aj k svojim smiešnym či snáď melancholickým láskam, uskutočneným čo i len túžbaným.