Ako sa nič netušiac vrhnúť do prestavby chalupy a zažiť tak nespočetné množstvo absurdných, infarktových i komických situácií. Ako sa nahrádza chýbajúca projektová dokumentácia okamžitou improvizáciou? Prečo si brať hasiaci prístroj, keď môže zhorieť kus strechy? Prečo nevytvoriť miesto pevnej podlahy trampolínu? Prečo nezaplatiť niekoľkým pracantom, keď by stačil jeden alebo dva? Dlho som sa rozmýšľala, či mám vôbec spísať a hlavne zverejniť svoje budovateľské pamäte. Nakoniec zvíťazilo presvedčenie, že sa určite niekde nachádza aspoň jedna občas zúfalá budovateľská duša, ako som bola ja. A že jej možno spadne kameň zo srdca, až si prečíta, že „v tom“ nie je sama. Zdravím ju.