Cyklus poviedok z 30. rokov čerpá zo skutočných prípadov Krajského súdu v Olomouci. Sudca Klepítko chce súdiť nielen podľa zákonov, ale túži preniknúť čo najhlbšie do mnohokrát podivných a skrytých pohnútok, ktoré viedli páchateľa k činu. Pomáha mu židovský priateľ – súdny grafológ Aron Weisel. Je to svojrázny a trochu cynický starý mládenec, profesor na klasickom gymnáziu, vzdelaný, hĺbavý a znalý novej módnej vedy – hlbinnej psychológie. Vychádzajú najavo hlboké psychologické príčiny, prečo ľudia páchajú zlo, čo svet svetom stojí. Niekedy aj kladné povahové rysy môžu viesť k zločinu. A naopak zdanlivo beznádejné situácie nesú v sebe zárodok obratu k lepšiemu. V rokoch 1934 – 1938 mladá Československá republika zápasí s vážnymi problémami: hospodárska kríza, národnostné konflikty, rastúca agresia nemeckej piatej kolóny v Sudetoch, smrť prezidenta Masaryka a nástup zmierlivého diplomata Beneša. Otázky, ktoré visia nad budúcnosťou republiky, sa premietajú do osudu niektorých postáv, najmä grafológa Weisela. Poviedkový cyklus končí nejasnou vyhliadkou na ďalšie prežitie nielen republiky, ale aj československých zákonov, ktoré pre nemeckú menšinu v Sudetoch akosi prestávajú platiť, až súdny dvor v Olomouci stráca pôdu pod nohami. Autorka literárne spracovala skutočné prípady. Ako skúsená grafologička využila archívne rukopisy, aby priblížila psychológiu páchateľov i obetí trochu inak, než je obvyklé.