Poviedkový výbor, ktorý zo zrelých próz Boženy Nemcovej zostavila, usporiadala a doslovom zaobstarala literárna historička Jaroslava Janáčková. Ideu dievčatá-ženy na úteku kongeniálne prepojila s útekmi spisovateľkinými. Najintenzívnejšie sa motív úteku, vzdoru a potreby slobodnej voľby životnej cesty premietol do hádankami obostretej lyrickej prózy Štyri doby. Ešte donedávna ju mnohí chápali ako obyčajnú autorkinu autobiografickú spoveď, pripomínajúcu svojím určením súkromný list. Až na prahu 21. storočia však bola Štyrom dobám plne priznaná ich nesporná myšlienková a umelecká exkluzivita. B. Nemcová sa v tejto nebývalo odvážnej a otvorenej próze (snáď vraj vôbec prvýkrát) rozhodla vysloviť revoltu modernej ženy proti slepým spoločenským konvenciám, voči ktorým sa sama po celý život vytrvalo a statočne vyhraňovala. Originálnym spôsobom do nej vtlačila svoju vlastnú potrebu slobody, nezávislosti a sebarealizácie. Motív svojrázneho oslobodzovacieho „úteku“ spája aj jej ďalšie ženské poviedkové postavy nášho výboru – Báru (Divá Bára), Madle (Dobrý človek), Katušku (Chyže pod horami) a Verunku (Cesta z púte).