Argentínske tango – dokonale krásne ženy, vysoké podpätky, odvážne šaty, milongueros, vášeň, slnko, temperament… alebo aj obyčajní ľudia, „pútnici smerujúci k miestu zasvätenému potrebe lásky, dotyku a objatia, ktoré poháňa hlboko ľudská potreba pohybovať sa spoločne do rytmu hudby – obyčajná túžba tancovať“. Robert Fulghum sa s tangom prvýkrát stretol prostredníctvom obrazov svojej partnerky Willow Baderovej ak napísaniu Drž ma pevne, miluj ma zľahka ho inšpirovali vlastné zážitky. Tango totiž pre Fulghuma nie je iba tancom, ale životnou cestou, novým spôsobom vnímania seba i sveta okolo, „otvorením dverí v pokoji svojho života“. Viete, že vo vašom živote existujú nejaké dvere? Potom bežte a skúste vziať za kľučku, je dosť možné, že nebudú zamknuté. Javiskom Fulghumovho románu je seattleská tančiareň Century. Nie je to ani tak miesto, ale skôr všetky tie príbehy, ktoré sa tu odohrávajú. Stretávajú sa tu ľudia najrôznejšieho veku, pohlavia, národnosti, náboženského vyznania či sexuálnej orientácie… To, čo je dôležité vonku, tu nie je podstatné… Ide tu totiž o jediné – o tanec.

Vizuálna videochutnávka