Prozaická novinka Jána Saudka, ročník 1935, je vlastne staronovinkou. V žánri drobnej prózy tu autor otvára témy, ktorým sa venoval intenzívne aj vo svojich predchádzajúcich tituloch: láska na každý spôsob i pád, vzďaľujúce sa detstvo, približujúca sa smrť. Reálne s vysnívaným na jednej lodi. Prežité prifarbené fikciou. Fikcia okysličená životom. To všetko potom štylizované s istou mierou staromilstva, ako rukou písané listy, ako listy z denníka, ako vyznanie, priznanie, priznanie. Jeden z najväčších českých fotografov druhej polovice dvadsiateho storočia je vo svojej literatúre vlastne rovnaký ako vo svojom výtvarnom prejave: velikášsky, prepätý, brutálne explicitný – ale aj citlivý, miestami melancholický, prirodzene otvárajúce okná k metafyzickým dimenziám skutočnosti. Tituly jeho doterajších beletristických prác, a tiež jeho prvá umelecká monografia, ladia s poetikou jeho prozaickej novinky na výbornú: Divadlo života (1980), Život, láska, smrť a iné také podružnosti (1994), Slobodný, ženatý, rozvedený, vdovec (2000) ), Električka noci (2008) a Ján Saudek na úteku (2009).