Príroda je veľkou galériou malých príbehov. Ide len o to ich objaviť. Sú ľudia, ktorí za námety svojho písania o prírode putujú do ďalekých krajín, prekonávajú púšte a pralesy, stretávajú sa s šelmami, čelia nepriazni počasia a podnebia. Básniřka a spisovateľka Lýdia Romanská na to išla inak. Námety pre svoje krátke poviedky a fejtóny našla rovno za humnami – respektíve za sklenenými dverami svojho bytu, vedúcimi do malej záhradky. Až ich budete čítať, zistíte, že ten, kto sa vie na prírodu pozerať ako táto autorka (a nielen pozerať, predkladá ich čitatelia vycibreným jazykom), je vo výhode: Aj v tom najvšednejšom prostredí nachádza nové a nové fazety daru, ktorý máme k dispozícii – života. Nezadajú si so zápletkami príbehov od slávnych dramatikov, hoci treba prežívajú „len“ kosi, záhradné stromy, domáci miláčikovia či muchy.