Autor sa vydáva po stopách známej cigánskej kapely, ktorá putuje po najrôznejších balkánskych štatiach. Virtuózni muzikanti, pijani, hovorcovia, nezdolní rozprávači, prútnici a nenapraviteľní bitkári unášajú čitateľov prostredníctvom svojich košeľatých vtipov a neuveriteľných historiek korenených aforizmami čerpanými z ľudových múdrostí všetkých kultúr krížiacich sa na Balkánskom poloostrove. chy k epoche. Procestuje tak s nimi celé dvadsiate storočie.
Pod prílivom raz smutných, raz úsmevných príhod, ktorých sú svedkami a mnohokrát aj aktérmi, sa skrývajú prevažne tragické dejiny tohto ťažko skúšaného regiónu – hranie po krčmách, slávnostiach a svadbách tu ide ruka v ruke s pobytmi vo vyhladzovacích táboroch počas druhej svetovej vojny. táboroch prevýchovných za éry maršala Tita as drvivými udalosťami bosnianskej vojny v deväťdesiatych rokoch.
Vražda vedúca orchestra Azlana, ktorý akoby sa prevteľoval z generácie do generácie, na začiatku nového tisícročia symbolicky ukončuje púť kapely v tábore zvanom „Džungľa“ v Calais. Rovnako ako muzika slávneho Orchestra Ploska je aj písanie Velibora Čože nabité emóciami, farbistými obrazmi a radosťou z rozprávania