Autorka o sebe a svojej knihe vyhlásila: Som z Butare v Rwande. V koloniálnej dobe ho Belgičania nazývali Astrida. Aby som prežila hon na Tutsie od apríla do júla 1994, naučila som sa klamať o svojej totožnosti a cestovať z miesta na miesto. V júni 1994 som prišla do Francúzska. Má prvá zbierka poviedok sa volá Ejo. V kinyarwandčine, mojom rodnom jazyku, znamená „ejo“ „včera“, ale aj „zajtra“. Ejo je zbierka poviedok, ktorých hrdinky sú ženy vo víre nedávnej rwandskej histórie, snažiacej sa silou úpornosti prekonať svoje neisté postavenie.