Subjektívne ladená postmoderná próza sa pohybuje na hranici beletrie a eseistiky as ironickým nadhľadom prehliada celkovú atmosféru sveta v 20. storočí.
Kniha českého prekladateľa a esejistu je originálnym pokusom o formálne prepojenie prvkov moderny a postmoderny v kompaktnej mozaike fiktívnych epizód, dokumentárnych prvkov, historických dát, úvah a autorských parafráz. Provokatívne naivným tónom prehliada špecifiká a unáhlenosť dvadsiateho storočia, jeho kľúčové okamihy a medzníky a podáva tak viacmenej ponurý súd o človeku bez ilúzií, o človeku v unáhlenej, ideálov a tradičných hodnôt zbavenej dobe. Autor sa vo svojej experimentálnej, pomerne náročnej knihe poctivo snaží o nájdenie subjektívneho zážitku okamihu i doby, o určení styčných bodov medzi dokumentom a literatúrou, spoločenskou pravdou a pravdou individuálnou.