„Existuje bytosť odpornejšia ako človek? Galachov kdesi čítal, že v jednom africkom kmeni nútili starcov vyliezť na vysoký strom. Potom k stromu pristúpili statní muži a triasli ním. Kto spadol a zabil sa, toho zjedli, tým, ktorí sa udržali, bolo dovolené ešte nejaký čas žiť. za pokračovateľa FM Dostojevského, VS Solovjova a N. Berd'ajeva, akoby predznamenávala okruh tém, ktoré sa na pozadí prostých ľudských príbehov zo všednej, až banálnej súčasnosti ruského života pred čitateľom otvárajú: aktuálny stav ľudskej spoločnosti a všeobecnejšie civilizácie, rozpad tradičných morálnych hodnôt , ľudská ľahostajnosť, egoizmus, nadčasová otázka zmyslu života, smrti a ľudského údelu vôbec. Vladimír Kantor, v popredí ktorého záujmu je filozofia ruských dejín a kultúry, však nie je iba moralistom briacim proti zloradom dnešnej spoločnosti a nostalgicky či naivne sa obzerajúcim späť do dávnej minulosti, jeho prenikavé náhľady na súčasný svet i na jeho možné budúce smerovanie vychádzajú z hlbokej znalosti história, a to ako ruskej, tak európskej. Vladimír Karlovič Kantor, prozaik, filozof, historik kultúry, profesor filozofickej fakulty Štátnej univerzity v Petrohrade, je autorom viac ako 450 publikovaných prác. Prednáša na európskych i zámorských univerzitách, zaoberá sa filozofiou ruských dejín a kultúry. Jeho práce boli preložené do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, poľštiny, srbochorvátčiny a estónčiny. K jeho najznámejším monografiám patria: Bratia Karamazovovi (1983), Hľadanie osobnosti: Skúsenosť ruskej klasiky (1994), Fenomén ruského Európana (1999), Ruský Európan ako kultúrny jav (2001) a Ruská klasika alebo existencia Ruska (2005). Je autorom románov Krokodíl (1990) a Pevnosť (2004) a súborov kratších próz Dva domy a okolie (2000), Susedia – arabesky (2008) a Zrelé jablko (2012). Je laureátom Ceny Heinricha Bölla (1992).