Praha a jej genius loci neobnáša zďaleka len snáď až príliš dobre známe centrum a mestom dodnes prechádzajú rozhodne zaujímavejšie obludy ako Golem, strašidlá, mutanti aj filozofi.
Vedľa Franza Kafku Prahou s jej krčmami hrdo kráčal Švejk, Karel Čapek sem vo svojom alkoholickom období umiestnil dej kníh RUM . či Továreň na Absolut. Predovšetkým periférie mesta sú plné rázovitých príbehov, minulých aj súčasných. Kto počul o pohanských obetiach na dostihovom závodisku vo Veľkej Chuchli, kto pozná históriu nenávisti medzi obyvateľmi Rep a Řeporyjí? Kto tuší, že už od neolitu nie je skutočným centrom mesta Pražský Hrad, ale letenský futbalový štadión Sparty? Oficiálna história nám zamlčuje, kde skákal pred svojim odchodom na emigráciu na ženský Ján Ámos Komenský alebo, keď už sme o tých skokoch, že Horymír so Šemíkom sa v skutočnosti vrhli z Nuselského mosta pri stanici metra Vyšehrad. Okor je v skutočnosti Ochoř, to pre nezdravú cestu vedúcu sem z púštneho Suchdola, Motol aj Kolovraty sú plné bludných koreňov a kto sem raz vojde, môže byť uväznený miestnou podivnou geometriou. Praha sú zamotané trasy električiek, lokálky aj bludné vlečky, podivuhodné stromy i botanika smetísk, nočné prívozy, parky pustošené oživlým záhradníckym náradím, zaniknuté továrne i spustnuté bazény, na každých sto veží pripadá na odvrátenej strane mesta tisíc vznešených komínov.