Táto noetická trilógia je po umeleckej stránke bezpochyby vrcholom tvorby Karla Čapka a dodnes zostáva navýsosť moderná a súčasná – svojim posolstvom i mnohovrstevnatosťou. Jednotlivé príbehy nemajú spolu súvisiace dej ani spoločné postavy, nie sú spojené časovou postupnosťou ani vykresľovaným prostredím a sú štýlovo rôznorodé. Spoločné sú im niektoré kľúčové témy, ktoré však rozohrávajú po svojom – strach z osamelosti, potreba lásky, rozpor medzi všednosťou a poéziou, túžba po niečom, čo nás presahuje. V každom z nich zohráva dôležitú úlohu smrť a táto hraničná situácia slúži ako impulz na hľadanie človeka. Všetky skúmajú problém možností, spôsobov a ciest ľudského poznávania a všetky dochádzajú k záveru, že dobrať sa pravdy o svete, o druhom človeku aj o sebe samom je takmer nemožné.