Jiří Štědroň píše rovnako, ako spieva, hrá alebo skladá pesničky. Aby pobavil. Ľahko as úsmevom. Hrdinovia jeho dvoch poviedok „Keď spievať, tak veselo“ a „Šeríky až biele“ sa pohybujú prostrediami, ktoré autor dôverne pozná. Sú to profesionáli, ale nevychvaľujú sa tým, sú sympatickí, ale nehrešia na to, sú skromní a slušní, ale keď o niečo ide, treba sa aj pobijú. Hľadajú a pochybujú a to správne nerozpoznajú vždy na prvý pokus.