Zbierka poviedok Kentaurovej slzy (v origináli Azul /azur, modrá/) je považovaná za jedno z hlavných diel hispanoamerického modernizmu. Jej vplyv na neskorší vývoj hispanoamerickej i španielskej literatúry je úplne nevyvrátiteľný. Kniha vyšla prvýkrát v roku 1888 a obsahuje veľké množstvo poviedok najrôznejších žánrov. Na svoje si prídu nielen milovníci gréckej mytológie či bájnych bytostí, ako boli kráľovná Mab či Puck, známy zo Shakespearovej hry Sen noci svätojánskej, ale aj čitatelia, ktorí uprednostňujú príbehy z každodenného života.

Rubén Darío (1867–1916) – básnik, diplomat a novinár; iniciátor a čelný predstaviteľ modernizmu v španielskojazyčnej literatúre, ktorý ovplyvnil predovšetkým španielsku Generáciu 98. Narodil v stredoamerickej Nikarague, bol však svetobežníkom stelesňujúcim oslnivé možnosti – a zároveň úzkosti – epochy fin de siecle, teda prelomu1. Prvé Daríove poviedky sú plodom pobytu v Čile, kam ako neznámy mladík pripláva roku 1886 a kde žil v samote a chudobe. Tento „boj o život“ sa premietol do prvých poviedok, ktoré spolu s niekoľkými básňami vyšli knižne v roku 1888 pod názvom Azur… (Azul…). Táto zbierka je dodnes považovaná za jeden z míľnikov modernizmu. Darío sa žánru poviedky venoval celý život, hoci už ďalšie texty nevydal knižne. Bol veľkým vzorom spisovateľov latinskoamerického magického realizmu včele s GG Marquezom.

Zo španielčiny preložili študenti hispanistiky, iberoamerikanistiky a translatológie pod vedením Anežky Charvátovej.